Národná kultúrna pamiatka, ktorá bola spomenutá aj v Anonymovej kronike, sa zapísala do dejín najmä vďaka dôvtipnému šašovi, ktorý chcel, aby jeho meno zostalo v pamäti aj po jeho smrti. Či sa legenda zakladá na pravde alebo je len vymyslenou „story“ , príliš nezáleží, lebo práve príbehy pridávajú hradom ich čaro.
Aktuálne sú brány Beckovského hradu zavreté, ale jeho výhodná poloha na tzv. skalnom ostrohu umožňuje kochať sa na ňom aj z diaľky. V roku 2010 vybudovalo občianske združenie Pre prírodu Trenčín náučný chodník Beckovské Skalice. Chodník má dve trasy, jednu dlhšiu a jednu kratšiu, obe sú zachytené na informačnom paneli pri obecnom parku. Beckovské Skalice je zároveň aj meno prírodnej rezervácie v pohorí Považský Inovec, čo znamená, že prechádzka bude sprevádzaná nielen scenériou a výhľadom na hrad, ale aj chránenou flórou a faunou.
Aj keď obec stelesňuje najmä spomínaná dominanta, ktorá pre ňu spolu s Beckovskými slávnosťami znamená príliv turistov, Beckov skrýva aj iné pamiatky a zaujímavosti. Kúria Ambrovec prešla posledné roky vďaka rekonštrukcii početnými zmenami. Šľachta tu síce už dávno nesídli, no je tu umiestnené múzeum, ktoré vracia návštevníkov do minulosti, rozpráva príbehy tých, čo sa v Beckove narodili, žili alebo sú s ním spojení. Predstavuje archeologické nálezy z hradu, bytový dizajn dobovej šľachty či osobnosť Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý je rodákom z Beckova. Po tomto národovcovi je pomenovaná aj planétka, jeho manželka bola naša prvá herečka Anička Jurkovičová a jeho synom bol spisovateľ Svetozár Hurban-Vajánsky.
V tesnej blízkosti hradu je na očiach návštevníkov neprehliadnuteľný aj židovský cintorín, ktorý dokumentuje obdobie, kedy tu žila židovská komunita. Niektoré náhrobky sú aj v hebrejčine, s ktorou sa v bežnom živote často človek nestretne. Zvláštnosťou hebrejského písma, že nielen ako symbol vyzerá, ale každé písmeno má aj svoju symboliku, ako mali kedysi runy či akú funkciu majú tarotové karty. Táto kultúrna rôznorodosť pridáva Beckovu na hodnote a obohacuje aj jeho históriu. Za toto svedectvo môžeme vďačiť grófovi Pongráczovi, ktorí im dovolil zriadiť nielen cintorín, ale mať aj vlastnú modlitebňu a obchodovať.
V roku 1983 bola objavená v okolí Beckova jaskyňa, ktorá síce nie je verejnosti dostupná, ale možno časom pribudne k turistickým lákadlám. Aby sme sa ešte vrátili k hradu a faktom o ňom. Hrad chceli napadnúť Turci, ale neúspešne. Za jeho stav zrúcaniny môže iná katastrofa. V 18.storočí vyhorel a nikto sa nestaral o jeho obnovu, preto sa menil na ruinu. Ako sa uvádza na webe hradu, prvé záchranné práce, ktoré smerovali k jeho obnove začali v roku 1935 a v 70. rokoch minulého storočia tu bol aj archeologický výskum. Napriek tomu, že rok 2020 mnohé veci v kultúre a bežnom dianí skomplikoval, konali sa tu podujatia, koncerty a prednášky. „Mesiac júl bol z hľadiska návštevnosti rekordný nielen na našom hrade, ale aj na pamiatkach, jaskyniach a rôznych atrakciách na celom Slovensku. Len počas dvoch mesiacov sme vyprodukovali 21 víkendových programov, podujatí, večerných divadelných predstavení, koncertov, nočných prehliadok, letných biografov. Spomeniem napríklad koncert Cigánski Diabli, Mirka Miškechová a Spoko, skvelé divadelné predstavenie Všetko o ženách v podaní Andrey Karnasovej, Bibiany Ondrejkovej a Andrey Profantovej. Obľúbené podujatie pre mladých Assassini na Beckove…Vo februári sa v okolí hradu natáčal seriál Van Helsing pre spoločnosť Netflix, ktorý diváci budú môcť vidieť s najväčšou pravdepodobnosťou až v roku 2021.“ Hrad sa teda pýšil pestrým programom a navštívilo ho počas tejto sezóny viac ako 66 000 ľudí. A ako je vidieť, krása Beckova nezostane nič dlžná ani očiam zahraničného publika.
